Posolstvo precitlivelým
Kazimír Dąbrowski
Posolstvo precitlivelým
Buďte pozdravení, Precitlivelí
za vašu citlivosť v necitlivosti sveta, za neistotu – uprostred jeho istoty,
za to, že iných cítite tak ako seba samých a bývate nakazení každou bolesťou;
za úzkosť pred svetom, pred jeho slepou sebaistotou, ktorej chýba dno,
za potrebu očistiť si ruky aj z neviditeľnej špiny zeme,
buďte pozdravení.
Buďte pozdravení
za váš strach pred absurdnosťou existencie,
a za jemnosť nehovorenia iným to, čo v nich vidíte;
za bezradnosť v obyčajných veciach a zručnosť v narábaní s vecami neobyčajnými,
za transcendentálny realizmus a nedostatok realizmu životného,
za neprispôsobovanie sa tomu, čo je a prispôsobovanie sa tomu, čo by malo byť;
za to, čo je nedokončené – neznáme – nevypovedané,
vo vás ukryté.
Buďte pozdravení
za vašu tvorivosť a extázu,
za vaše pohlcujúce priateľstvá, lásky a úzkosti,
že láska by mohla umrieť ešte pred vami.
Buďte pozdravení
za vaše schopnosti – nikdy nevyužité –
(lebo nedoceňovanie vašej veľkosti nedovoľuje
spoznať veľkosť tých, čo prídu po vás);
za to, že vás chcú zmeniť namiesto toho aby vás nasledovali,
že ste liečení namiesto toho aby ste vy liečili svet,
za vašu božskú moc, ktorá je ničená zvieracou silou;
za neobyčajnosť a samotu vašich ciest.
Buďte pozdravení, Precitlivelí
Tekst przygotowany na wyklady i ćwiczenia z psychologii w Trnavska Univerzita, Slovakia – Tadeusz Kobierzycki / Stanislawa Pritrska/ Dariusz Perszko/ Filip Maj – 2007
